Latest Posts

Menštruačný kalíšok ???


Ahojte !
Táto téma je vyslovene pre dievčatá, a preto, páni, dovidenia (alebo čítania) pri inom článku. Pred nedávnom som začala používať menštruačný kalíšok, a keďže sa zrovna blíži obdobie mojej ďalšej periódy, rozhodla som sa s vami podeliť o moju skúsenosť s menštruačným kalíškom.

Menštruačný kalíšok som začala zvažovať, keď som mala 13, (takže mám o ňom už dosť naštudované) no rodičia sa s ním veľmi nestotožňovali, a tak som si ho kúpila až v lete. A odvtedy nemám s menštruáciu problém, pokiaľ si ho zrovna nezabudnem :).

A teraz dôvody, prečo som ho začala zvažovať, a prečo som s ním spokojná:

1. zdravšia alternatíva
Možno neviete, ale vložky a tampóny sú vyrábané z recyklovaného materiálu a sú bielené chlórom. Keď sa nad tým zamyslíte, tak to vôbec neznie vábne a nie to ešte na používanie počas vašich dní. Kalíšok je totiž vyrobený z lekárskeho silikónu a je antibakteriálny, na rozdiel od vložiek alebo tampónov, v ktorých sa baktérie množia.
A nespôsobuje ani syndróm toxického šoku, čo nie je žiadna sranda.

2. pohodlný
Vždy som mala problém s vložkami, lebo mi vadili, odliepali sa alebo priliepali na nesprávne miesta, a keď som párkrát použila tampón, nebolo to o nič lepšie, zavádzanie mi nešlo a ešte k tomu to bolelo rovnako ako vyberanie. Takže som prežívala menštruáciu, nie len v bolestiach, ale aj v nepohode. Kvôli mojej zlej skúsenosti s tampónmi som sa trochu bála aj kalíška, pretože sa tiež zavádza, ale pri ňom to nebol žiadny problém. Kalíšok po zavedení necítite.

3. dlho vydrží
Vložka alebo tampón sú vyrobené iba na jedno použitie, čo je 3-4 hodiny. Menštruačný kalíšok je ale na rozdiel od vložky alebo tampónu vyrobený na viac použití. A vydrží vám aj 15 rokov.

4. ekologický
Myslím, že toto je jeden z najhlavnejších bodov, pretože kalíšok na rozdiel od vložky nevytvára žiadny odpad, jednoducho použijete kalíšok a potom ho umyjete. 

5. nemení sa až tak často
Pre mňa bol toto jeden z najdôležitejších bodov, keďže nenávidím menenie ako tampónov tak vložiek. Kalíšok totiž môžete mať zavedený až 12 hodín, takže ho stačí vymeniť iba ráno a večer.

6. už žiadne nakupovanie
Keď som používala vložky, každý mesiac som si musela kúpiť 1 - 2 nové balíčk\, no keď si raz kúpite kalíšok, vydrží až 15 rokov.

7. pre všetky
Pokiaľ zvolíte správnu veľkosť, (s tým vám pomôžem na konci článku) tak je kalíšok vhodný pre všetky. Po internete teraz síce koloval mýtus, že nie je vhodný pre panny, ale nie je to pravda, aj panny môžu používať kalíšok, problém je skôr v tom, ak má žena nižšie položený krčok maternice, vtedy potrebuje kratší kalíšok. (návod ako zistiť či máte krčok nižšie, alebo normálne viete zistiť tu . Ale dá  sa to zistiť veľmi jednoducho a to či do vagíny viete strčiť prst.)

8. lacnejší
Môžeme to skúsiť matematicky, ak vás vložky stoja 3 eurá na mesiac a kalíšok stojí 15-30 eur na 5 až 15 rokov. Tak aj keby sme zobrali najdrahšiu variantu kalíšku, po desiatich mesiacoch ste v pluse. No ja mám kalíšok za 15 takže po piatich mesiacoch z neho už iba ťažím :)

9. dá sa s ním športovať
Mne to bolo síce pri strelbe jedno, ale pri iných športoch  to môže byť dôležitý bod.

10. voda
Keďže sa, tak ako tampón, kalíšok zavádza, môžete ho nosiť aj do vody. Takže sa nemusíte obávať, že by ste na dovolenke nemohli ísť do mora alebo bazéna.

11. nepáchne
Ako som už spomínala, kalíšok je antibakteriálny a tým pádom nezapácha.


AKO KALÍŠOK POUŽÍVAŤ ?
KROK 1 – PRED POUŽITÍM
1.Pred menštruáciou si to vyskúšajte, keď ju potom dostanete, už budete vedieť, ako na to.
2. Pred použitím kalíšok vyvarte v horúcej vode. Po 3-5 minútach je kalíšok vysterilizovaný a pripravený na použitie.
KROK 2 - ZAVÁDZANIE
1. Umyte si ruky.
2. Nájdite pohodlnú polohu. Mne najviac vyhovuje obyčajné sedenie na WC, ale super je aj vyloženie jednej nohy na WC, podrep, alebo obyčajné státie. Ale nebojte sa, rýchlo prídete na to, ktorá z polôh je najlepšia pre vás.
3. Zložte kalíšok. Toto je znovu univerzálne, pretože každej žene vyhovuje iné skladanie, no myslím si, že na začiatok je asi najlepší "Punch down", ktorý vyhovuje aj mne, ale stačí vyskúšať. (iné typy skladov nájdete tu .)
4. Keď kalíšok zavediete dovnútra, roztvorí sa a vznikne podtlak.  To, či je správne zavedený, skontrolujete tak, že prejdete prstom po obvode a môžete skúsiť jemne zatiahnuť (ale naozaj jemne, lebo keď vznikne podtlak, kalíšok bude držať a nepustí, takže by to mohlo bolieť)
Pokiaľ  kalíšok nejde zaviesť, môžete použiť lubrikačný gél, ktorý zavedenie uľahčí.
KROK 3 - VYBERANIE
1. Umyte si ruky.
2. Ukľudnite sa, pokiaľ budete v strese, nepôjde to.
3. Znovu nájdite pohodlnú polohu.
4. Keďže kalíšok drží vďaka podtlaku, budete ho musieť zrušiť. Dvoma prstami kalíšok stlačíte a budete počuť jemné zasyčanie, vtedy viete, že podtlak sa zrušil a môžete kalíšok jemne vybrať.
5. Umyte kalíšok. Pokiaľ nemáte pri sebe umývadlo, použite aspoň toaletný papier.
6. Kalíšok je pripravený na ďalšie použitie.
7. Ak perióda skončila, znovu kalíšok vyvarte vo vode a uskladnite do ďalšieho použitia:). Ja ho uskladnujem v peknej látkovej taštičke, ktorú som si sama ušila. (viď úvodné foto)

Ako si vybrať ten správny ???
Existujú základné druhy:
Malý - menší kalíšok je určený primárne pre ženy pred pôrodom, pre ženy so slabšou menštruáciou alebo pre panny
Veľký- je pre ženy so silnejšou menštruáciou alebo pre ženy po pôrode

Krátky - pokiaľ máte krčok maternice nižšie, tento kalíšok je pre vás
Normálny– a my ostatné môžeme používať klasický

Jemný- pokiaľ máte citlivé intímne partie, je pre vás jemnejší lepšia alternatíva, ale môže bývať problém s otvorením vo vnútri, preto ho treba skontrolovať. Ja som si, ale pre jednoduchšiu aplikáciu vybrala tiež tento.
Klasický- vhodný pre všetkých ostatných.

Aký mám ja ???
Ja osobne som si vybrala YUUKI Soft - malý, ktorý je vyrobený v Česku. Dokonca sa mi ho podarilo kúpiť v akcii za 9,20 €. Dokúpila som si k nemu aj sterilizačný téglik, s ktorým nemusím kalíšok vyvárať v hrnci, ale stačí v mikrovlnke, no vždy je z neho celá mikrovlnka mokrá, takže je asi lepšie si ho vždy na začiatku a na konci vyvariť normálne.

Dúfam, že som vám zodpovedala na vaše otázky a vyvrátila vaše obavy, ale ak máte ešte nejaké ďalšie,  neváhajte sa opýtať v komentároch, alebo súkromne na mail luclifestyle@gmail.com. Myslím si však, že kalíšok je individuálna téma, a preto je ho lepšie vyskúšať, aby ste si mohli vytvoriť vlastný názor. Pokiaľ kalíšok vyskúšate, alebo už nejaké skúsenosti máte, podeľte sa o ne v komentári. A dúfam, že sa tu stretneme aj nabudúce.

♡ Lucy









Najkrajšie mesto Ukrajiny !!!



Ahojte !
Leto sa pomaly, ale isto končí, tak ako aj horúce dni. Pre mňa dovolenky už skočili, ale rozhodla som sa s vami podeliť o jeden veľmi netradičný výlet a to do Ukrajiny. Predpokladám, že väčšina z vás v Ukrajine nebola a vie tak názov hlavného mesta a že s Ukrajinou susedíme. Tak ja vás dnes zoberiem do najkrajšieho mesta Ukrajiny, do Ľvovu, kde som sa bola toto leto pozrieť.


Náš výlet sa začal klasicky a to dlhou cestou cez Poľsko, všetko prebiehalo v poriadku, cesty a hlavne diaľnice boli rýchle, ale to len dovtedy, ako sme sa dostali na hranice s Ukrajinou. Ako asi viete, Ukrajina nepatrí do „Šengenu“, a tak sme tri hodiny čakali pred hranicami, a keď sme sa dostali na hranice, ešte hodinu nás kontrolovali, až nás nakoniec pustili.
No a takto sme sa dostali do Ukrajiny. To, že sme v Ukrajine sme mohli spozorovať veľmi ľahko, lebo cesty boli horšie a doprava tak isto a navyše tam bolo neskutočne veľa čerpacích staníc. 
Nás to ale veľmi nezaujímalo, lebo sme konečne boli v Ukrajine a plánovali sme si to tu poriadne užiť.
Keď sme dorazili do Ľvova, ešte dlho sme čakali v kolónach a na semaforoch, kým sme sa dostali k hotelu .
Po vybalení sme vyrazili do mesta, kde sme sa najedli a už bol čas ísť spať.


Ráno šiel ocko do práce a my ostatní sme si dali za úlohu poprezerať mesto a vymyslieť ďalšie destinácie, ktoré by sme absolvovali spolu.
Prvá zástavka bola opera v centre mesta, ktorú v roku 2001 navštívil aj Ján Pavol II. My sme sa ale pokochali len z vonka a vybrali sa ďalej.
Keďže hneď vedľa opery bol Lush a ja som potrebovala nový shampuk, kúpila som si ho a opäť sme pokračovali v turistických chodníčkoch a vybrali sme sa na vyhliadkovú vežu, kde sme stretli Slovákov. (mimochodom nebolo to nič divné, skoro sme to nespozorovali, lebo ukrajinčina je veľmi podobná slovenčine, a tak všetkému rozumiete) Z veže ste mali mesto ako na dlani, takže ak sa ocitnete v Ľvove, určite vežu neobíďte a vstupné bolo za veľmi smiešnu cenu.
No a ono sa to síce nezdalo, ale už bol obed a my sme boli hladní, takže sme sa vybrali na ich typické pirohy, na ktorých sme si pochutnávali v blízkosti veže, oproti Jezuitskému kostolu, do ktorého sme sa následne šli aj pozrieť. Pred cestou na hotel sme ešte navštívili obchod Week, ktorý mal samé originálne kúsky vyrobené v Ukrajine. (mimochodom aj som si tam niečo kúpila, chceli by ste haul z Ukrajiny ?)
Keď sa ocko vrátil, šli sme spolu na večeru a znovu bol večer tak som si ešte na izbe čítala a šli sme spať.







A náš prvý spoločný deň bol piatok. Na začiatok sme si ho rozhodli osladiť v čokoládovni, kde sme si dala mix čokolády a bola naozaj dokonalá. Čokoládovňa mala aj miesta, kde ste sa mohli pozerať ako sa vyrába a celá budova mala asi 5 poschodí, aj s terasou na streche, na ktorej sme si čokoládu s nádherným výhľadom vychutnali.
A aby sme vyvážili chute, vybrali sme sa do múzea kávy, ktoré bolo hneď vedľa (vstup bol do oboch zdarma) odtiaľ sa dalo ísť na poschodie do etnografického múzea a tak sme šli.
Po obede sme sa peši vybrali do skanzenu, lebo sme o ňom počuli samé chvály, no po asi troch domčekoch, ktoré sme si stihli pozrieť, začala silná búrka, a tak sme pol hodinu čakali v jednom z domčekov. Keď dážď ustal, zohnali sme číslo na taxi a vrátili sa do mesta.



Sobota bola naším posledným celým dňom v Ukrajine a tak sme sa rozhodli navštíviť všetky známe pamiatky, ktoré sme nevideli. Navštívili sme kostol Sv. Juraja, kde bola kópia Turínskeho plátna, plátna, ktorým bol zabalený Ježiš. Galériu umenia, kde boli okrem známych obrazov aj fotky z vojny. A boli sme aj na malom organovom koncerte v koncertnej hale.
No a na záver dňa sme sa s mamičkou prekonali a šli s chalanmi na futbal (FC Ľvov a Šachtar Doneck) ale nebolo to až také zlé, kniha sa tam čítala dobre a ešte som dostala aj kofolu.:)



Funny story: K štadiónu nás viezol taxi, lebo bol mimo mesta, a keď sme tam prišli, zistili sme, že na tomto štadióne je koncert známej ukrajinskej kapely a futbal je na inom štadióne, tak sme sa museli vrátiť.

Cesta domov už bola celkom fajn, lebo sme vedeli, že máme ísť cez malý prechod Hrusiv a na hraniciach sme stáli iba hodinu, a to nás toľko len kontrolovali.

Ak sa vám článok páčil určite zazdieľajte a do komentárov dajte vedieť, kde ste boli toto leto vy.

♡ Lucy

Banská Štiavnica za jeden deň


Ahojte !
Dnes tu mám pre Vás jeden z vašich najobľúbenejších formátov na mojom blogu a to MY TRAVEL DIARY. Tentoraz som bola so starými rodičmi na mini tripe v Banskej Štiavnici a okolí, a tak vám prinášam malý report, ako a čo sme si užili.

Ráno, hneď po raňajkách a v mojom prípade aj studenej sprche, sme vyrazili. Naša prvá zástavka bol vodný mlyn Bohunice, ktorý bol verejnosti sprístupnený po rozsiahlej rekonštrukcii už v roku 1978. Nachádza sa v Štiavnických vrchoch pri potoku Sikenoca. A je tvorený z dvoch častí - obytnej a technickej, pričom každá má svoj vlastný vstup.  V technickej časti sa nachádza mlynica s funkčnými a kompletnými mlynskými strojmi a kolesovňou. Samozrejme som si odtiaľ odniesla mincu :)

Druhá zástavka bolo Múzeum vo Svätom Antone, ktoré sa nachádzalo v kaštieli a jeho minulosť je spätá s rodmi Koháry a Coburg. Múzeum bolo veľmi zaujímavé, mohli sme vidieť ako asi žili, či aké mali záľuby. Súčasť prehliadky bola aj poľovnícka expozícia, kde som sa pokochala aj peknými starožitnými zbraňami.
  
Po prehliadke sme vyhladli a tak sme sa zastavili na obed v penzióne Starý hostinec. Obed bol chutný a dobre najedení sme sa vybrali do Banskej Štiavnice.

Mesto je veľmi zaujímavé hlavne svojou lokalitou. Je totiž vybudované na kopci.
Po chutnej káve v kaviarni Trotuar, kde majú veľmi príjemnú obsluhu, sme sa vybrali do domu Maríny. Ako asi všetci viete, Marína bola Sládkovičova veľká láska, ktorá sa im nepodarila naplniť, pretože Marínina matka pre ňu vybrala iného ženícha. Marína ale ostala v Sládkovičovom srdci a tak jej napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. Marína a Sládkovič sú ako slovenský Rómeo a Júlia.
Jej rodný dom bol zrekonštruovaný a zinteraktivovaný. Celé sa to páčilo nielen mne, ale ohúrení boli aj starí rodičia, brat či iní návštevníci.







Dúfam, že sa vám článok páčil, a keď budete v okolí, niektorú z týchto pamiatok navštívite. 
A kde ste toto leto boli alebo sa chystáte Vy ?

♡ Lucy













Knihy s najlepšími citátmi





Ahojte !
V poslednom čase som začala viac čítať, čo ste si možno na mojom instagrame všimli :) 
Za tento rok som  už prečítala 35 kníh. A tak som sa rozhodla s vami podeliť o tie najlepšie knihy, ktoré som naposledy čítala.


Tisíc chlapčenských bozkov - Tillie Coleová
Kniha od Tillie Coleovej opisuje príbeh nerozlučiteľnej dvojice Runa a Poppy od vzniku až po ,,zánik“, ktorý spôsobí, že Rune sa musí na pár rokov presťahovať do Nórska. Síce si sľúbia, že sa budú denne kontaktovať, no po čase Poppy kontakt preruší. Rune sa s ňou snaží spojiť a zistiť čo sa stalo, no márne. Keď sa konečne vráti späť, pravda vyjde na povrch a tá Runa veľmi nepoteší.
Ako to dopadne a čo Poppy pred Runom skrýva, sa dozviete v knihe.
Mne sa kniha veľmi páčila, či už obsahom alebo množstvom múdrych myšlienok.
Tie si rada prepisujem do svojho zápisníka a táto kniha zabrala naozaj veľa strán.


Vesmír na pleciach - Jennifer Nivenová
Je bestseller od Jennifer Nivenovej, autorky jedného z najznámejších novodobých románov pre mládež: Všetky skvelé miesta.
Vesmír na pleciach je román, ktorý opisuje život Libby, bývalej najtučnejšej americkej tínedžerky a Jacka, chalana, ktorý sa tvári, že je nad vecou, no pri tom trpí vzácnou poruchou mozgu a nedokáže rozoznávať ľudí. To však pred všetkými, dokonca aj pred rodinou, tají. Vedeli by ste si predstaviť život, keď neviete, či ten kučeravý malý chlapec je váš brat, alebo len jeho kamarát a tá pani, čo sa vám snaží prihovoriť, vaša matka ? 
Jedného dňa ani nevie prečo, žiadne logické vysvetlenie ho nenapadá, Libby strápni pred celou školou a tá sa musí znovu naučiť žiť život, keď ju v skrini každý deň čaká milión zlých správ o tom, ako do školy nepatrí, nie je chcená a je tučná. Jack sa jej ospravedlní a zverí jej svoje najtajnejšie tajomstvo. 
No nechá si ho Libby len pre seba? Má totiž možnosť mu to vrátiť a vytárať to pred celou školou.
Podľa mňa to bol dokonalý príbeh o bežných (síce nie tak celkom) problémoch tínedžerov a o tom, ako ich zvládať a vyrovanť sa im. Bolo to srdcervúce, dojímavé a absolútne skvelé. A nemyslím si to len ja, o tejto knihe sa tak vyjadrili aj v The New York Times, The Wall Street Journal, Bustle.com, či Us Weekly.


Príď sa so mnou rozlúčiť – Cynthia Handová
Dá sa vôbec vyrovnať so smrťou tých najbližších? Najmä keď ide o tvojho brata, ktorý spácha samovraždu a ty si to vyčítaš? Takéto otázky si kladie Alexis, staršia sestra zosnulého Tylera. 
Chodí síce na terapie, no zdá sa, že jej veľmi nepomáhajú, často Tylera zazrie, alebo cíti jeho kolínsku. Je to však iba v jej hlave a úplne jej preskočilo, alebo je Tyler duch a na zemi má nevybavené účty? 
Veľmi zaujímavá kniha, ktorá nám pomôže vcítiť sa do kože ľudí, ktorí stratia najbližších.
Príbeh Alexis sa mi veľmi páčil a dokonca aj táto pochmúrna kniha mala romantickú zápletku.


Dúfam, že som vás na niektorú z týchto kníh nalákala a vy si ju prečítate. Alebo ste už niektorú čítali ? Podeľte sa o svoje pocity z kníh v komentároch.
Tak vám prajem príjemné čítanie.

♡ Lucy












Miláno a Bergamo cez predĺžený víkend


Ahojte !
Nedávno za mnou prišli rodičia s prekvapením. Ideme ideme do Milána!
Veľmi som sa potešila a rozhodla som sa, že vám túto dovolenku priblížim nielen na Instagrame, ale aj tu, na blogu.  Tak poďme na to.

Náš výlet začal trochu nechcene a to dvoma vyučovacími hodinami v škole. No zvládla som ich a po škole sme ešte pobalili pár vecí a čakala nás 9-hodinová cesta do talianskeho mesta Grado, kde býva moja sesternica. A keďže sme si po dvoch rokoch, čo sme sa nevideli, mali čo povedať, tak sme sa celý večer iba  zabávali a rozprávali sa. 

Spoločný čas rýchlo ubehol a na druhý deň po naraňajkách sme sa šli pozrieť na pláž. Porobili pár fotiek a šlo sa do Milána! Cesta trvala niečo cez 4 hodiny, ale stála za to, keď sme našli parkovacie miesto (ktoré sa tam neukáže iba tak, to vy ho musíte hodinu hľadať) a vybalili sa, šli sme sa prejsť do mesta. Ako prvú pamiatku sme si pozreli Victoria Emanuelo II. Je to najstaršie nákupné centrum na svete, no ak by ste si tam chceli niečo kúpiť, asi by ste si museli kvôli nákupom nájsť druhú prácu, alebo zobrať úver, pretože tam boli iba obchody ako : Prada, Gucci, Versace, ...
Keď sme si dopozerali nákupné centrum, vybrali sme sa na námestie, kde našu pozornosť upútala Milánska katedrála. No my sme si prehliadku naplánovali až na ďalší deň, tak sme si ešte poobzerali mesto a rozdelili sa na dve skupiny. Chalani išli na futbal :
AC Miláno - Arzenal Londýn, ktorý, ako fanúšikovia vedia, skončil 0-2
No a ja s mamičkou sme si prezerali mesto a aj niečo kúpili (ale to uvidíte až v Haule z Milána)




Ráno, posilnení výdatnými raňajkami, sme sa presunuli do centra a následne na obhliadku 5. najväčšej katedrály na svete (2. najväčšej na Apeninskom poloostrove po katedrále svätého Petra v Ríme). Vnútri nás zaujali nielen traja mumifikovaní blahorečení/svätí, ale hlavne truhlica, v ktorej sa nachádza klinec, ktorým bola pribitá pravá Ježišova ruka na kríži. Keď sme si prezreli pamiatku vnútri, vybrali sme sa na strechu. Bolo super vidieť katedrálu a aj Miláno z inej prespektívy. Na streche sme si mohli posedieť a kochať sa Milánom, čo sa mi páčilo asi najviac.
Neskôr sme sa presunuli k víťaznému oblúku, ja som podobný videla aj v Macedónsku (i keď tam to bol oblúk mieru), ale tento bol rozhodne krajší a väčší. A kedže bol večer, vybrali sme sa na hotel.













Vedeli sme, že bude pršať, a preto sme si tretí deň v Taliansku naplánovali výlet do Bergama, do ktorého sme šli vlakom z hlavnej vlakovej stanice (v Miláne) asi hodinku. Prešli sme nové mesto a dostali sa k lanovke, ktorá nás vyviezla do starého mesta. Ako prvé sme navštívili dva dómy a presunuli sa do kaviarne, ktorá upútala našu pozornosť. Výklad bol totiž preplnený ich typickými koláčikmi Polenta, vyrobenými z kukuričnej múky, plnenými výborným čokoládovým krémom, no musím uznať, že bol veľmi sýty a ledva som ho dokázala zjesť. 
No a popravde sme už nevedeli, čo tam robiť, pozreli sme si ešte dva kostoly a nedočkavo čakali na príchod vlaku. No a ten sme si spríjemnili výbornou kávou, ja čokoládou s výhľadom na peknú ulicu.




Čakal nás posledný deň, a keďže bola nedeľa, chceli sme ísť do kostola, a tak sme to spojili aj s pamiatkou a vybrali sa do Kostola Panny Márie milostí, kde sa nachádza originál obrazu Posledná večera od Leonarda. Nám sa ho síce nepodarilo vidieť (lebo je treba sa objednať niekoľko dní dopredu), ale aspoň sme boli na omši. 
No a keďže lialo, veľa možností na to čo robiť, sme nemali a vybrali sa do múzea Leonarda da Vinciho. Hneď na začiatku nás zaujal kreatívny kútik, kde sme mali vyrobiť lietajúci stroj, čo sa nám aj podarilo. Múzeum bolo zaujímavé, ale len zo začiatku. Bolo totiž veľmi veľké a po pár hodinách nás začalo nudiť.



Vrátili sme sa do centra, kde sme sa opäť rozdelili, kvôli futbalu:Inter Miláno - SSC Neapol, v ktorých hrali naši výborní futbalisti Hamšík a Škriniar, no aj tak zápas skončil smutne 0-0.

My baby sme si posledný krát prezreli centrum mesta, "rozlúčili" sa s Milánskou katedrálou a vybrali sa smerom k hotelu. Cestou sme sa ešte zastavili na najlepšom vegánskom hamburgeri na svete :).  No nebol to len taký obyčajný hamburger, ale Flower burgers s farebnými žemľami! A bol jednoducho skvelý.


Večer sme zakončili krásnymi pohľadmi na nočné Miláno a spokojne sme zaspali, aby sme sa posilnili pred dlhou cestou domov.
Ráno sme vyrazili domov, na obed sme sa zastavili pri jazere Welden, kde sme pred pár rokmi boli na dovolenke. 

Dúfam, že sa Vám článok páčil, a ak sa niekedy vyberiete do Milána, tak sa inšpirujete.

♡ Lucy



















čo na srdci, to na blogu

Používa službu Blogger.

Contact

A blog created by

This is a static content section widget. It is a handy way to show additional content at the widgetized page. The static content section widget outputs the contents of a selected static page. You can use as many instances of the static content section widget you wish, to create the ideal page structure.


About Me

Lucy's Lifestyle

čo na srdci, to na blogu