Ahojte!
Minulý týždeň mi bolo tak povediac predbežne povedané, že moja 4-ročná cesta ku zdravým očiam je pri konci. A ja som si povedala, že by bolo naozaj zaujímavé to zhrnúť v nejakom článku, keďže pochybenia, ktorých nebolo málo, vám môžu sem-tam priniesť aj úsmev na tvár.
No je len na vás, či sa budete smiať, alebo si búchať hlavu o stenu, každopádne môj zámer je, vás pobaviť:). Za necelé 4 roky som navštívila oftalmonogickú ambulanciu približne 47 krát (minimálne podľa záznamov v karte a žiackej knižke :) )
"Táto choroba nie je na smrť,
ale na Božiu slávu,
aby ňou bol oslávený Boží Syn."
Ján 11:4
Na jeseň roku 2016 som začala pociťovať zhoršovanie môjho zraku a sem tam aj mierne začervenanie. Nebolo to nič vážne, vyzeralo to len tak, že potrebujem okuliere. V optike mi ale urobili kontrolné vyšetrenie a výsledkom bolo, že okuliare nepotrebujem.
21.12.2016 Bohužiaľ, ale zrak v poriadku nebol a v priebehu týždňov sa stav mojich očí (hlavne červenanie) zhoršil tak, že sme sa rozhodli navštíviť súkromnú očnú kliniku, ktorú nám odporučili.
Oči boli stále červené a diagnostikovali mi conjuctivitis aucta o. utr. Po predpísaní kvapiek sa ale stav mojich očí na pár mesiacov výrazne zlepšil.
"Uzdraví sa tvoje telo a vzpružia sa tvoje kosti"
Príslovia 3:8
26.9.2017 Po 9 mesiacoch som nabehla do kliniky s maximálne zhoršeným videním, krvavými a veľmi zaslzenými očami. Diagnostikovali mi opäť conjuctivitis a snažili sa to vyliečiť tými istými liekmi ako minule. No tentoraz to tak skoro neprešlo a o mesiac mi už robili výtery z oka, ktorých nález bol negatívny. Doktori hľadali a nevedeli, ako sa pohnúť ďalej, stále mi predpisovali tie isté lieky, ktoré ale očividne nezaberali. A tak doktori začali uvažovať nad príčinou vzniku mojich očných problémov a poslali ma na podrobné krvné testy, ktoré ale nič výnimočné neobjavili.
11.2017 Netuším čo sa stalo, no keď som potom prišla na ďalšiu kontrolu lekárka bola zo stavu mojich očí zhrozená a okamžite zavolala primárku. Spoločnými silami mi diagnostikovali epidemický zápal conjuctivitis epidemica a počas mojej návštevy sa na mňa bolo pozrieť pár (očných) lekárov z kliniky, lebo vraj toto ochorenie zatiaľ vždy videli iba v učebnici a nemali šancu sa s ním stretnúť naživo. (áno, všetci doktori boli naozaj veľmi mladí) Celé to bolo veľmi komické a s rodičmi sme sa nebadane smiali, ale aj veľmi nepríjemné, lebo všetko kontrolovali cez rôzne stroje, ktoré mi do očí svietili, alebo fúkali vzduch.
No a ako som už spomínala, bol to epidemický zápal, čiže hneď po vyšetrení dnu nabehla upratovačka, ktorá všetko vydezinfikovala a mňa poslali do domácej karantény, lebo vraj je to ochorenie tak nákazlivé, že by som mohla nakaziť celú Žilinu dotykom kľučky. (Pacient môže šíriť chorobu dotykom alebo trením očí a následným dotykom iného objektu) Áno, naozaj to povedala a ja som si pripadala strašne cool, že mám také vážne ochorenie:D.
Bohužiaľ, ale stále neexistuje účinná liečba a tak skúšali rôzne experimenty, ktoré by mohli zabrať.
A tak som si mohla karanténu vyskúšať naostro dlho pred korona vírusom. Doma sme dodržiavali všetky opatrenia, aby som bola čo najviac "izolovaná".
"Dlhá choroba zosmiešňuje lekára,
kto je dnes kráľ, zajtra bude umierať."
Sirachova 10:10
25.1.2018 Bolo pravdepodobne moje posledné vyšetrenie v tejto klinike, lebo sme mali pocit, že sa nikam neposúvame. Principiáne som dostávala troje lieky dookola a čakali iný výsledok, čo by nebolo v poriadku za žiadnych okolností, no keď zoberieme do úvahy, že šlo o súkromnú kliniku, kde som na každú kontrolu nielen prehnane dlho čakala, (raz sme sa vyšplhali na necelých 5 hodín) ale samozrejme aj platila (za každú jednu jedinú návštevu nech bola akokoľvek účinná, či dlhá). Jednoducho to bolo celé zle.
Boli sme stratení a tak moju obvodnú doktorku napadlo, že detská očná lekárka by možno mohla vedieť viac, a tak ma objednali.
26.3.2018 som teda začala chodiť ku detskej očnej, ktorá liečbu predchádzajúcich doktorov úplne zavrhla a povedala, že ide o chronické ochorenie Keratoconjunctivitis atopica. Vraj sa s týmto ochorením už raz stretla a upozornila ma, že to bude beh na dlhú trť (u predchádzajúceho dievčata to trvalo asi 4 roky).
Moje návštevy u pani doktorky boli veľmi časté - zvyčajne raz za týždeň.
Úprimne sa však počas toho roka, čo som sem chodila nič zaujímavé nedialo (teda predpísala mi okuliare). Pani doktorka mi vždy predpísala jeden z troch liekov poprípade dva z nich naraz pre "väčší účinok." No keďže príbeh stále nekončí, je jasné že to nezaberalo.
Moja prvá fotka v okuliaroch, hneď, keď som vyšla z optiky
"Vzchop sa!
Čoskoro ťa Boh uzdraví."
Tobiáš 5:10
A teraz sa konečne začali diať veci. Vyrazili sme do Nitrianskeho kraja, kde má ambulanciu mamičkin lekár z detstva, ktorý sa stal našou poslednou nádejou.
8.2019 Lekár mi opäť diagnostikoval Keratoconjunctivitis epidemica oc. dx., no zvolil oveľa modernejšiu liečbu. Moju krv poslal na spracovanie a z krvnej plazmy mi pripravili kvapky. Veru, lekár pred dôchodkom nastavil takú inovatívnu a modernú liečbu, že lekári, ktorých sme potom navštevovali, sa len čudovali. (znie to nechutne, aj to bolo nechutné) Liečba síce zabrala, ale len na chvíľu. Doktor potom skúsil ešte inú liečbu, ale ani tá nezabrala, preto sa rozhodol „ma poslať ďalej“. Dohodol vyšetrenie na klinike v hlavnom meste.
Polovicu leta, vyzerali moje oči takto. Bolo to veľmi nepríjemné a veľmi zle som videla.
2.12.2019 A tak sme vyrazili do Bratislavy. Tam nás už čakal uznávaný odborník na detskú oftalmológiu a diagostikoval Keratitis punctata virotica v.s. herpetica o.dx, jednoducho povedané - očný herpes.
Po tejto diagnóze, ale už nestačili iba očné vyšetrenia, ale musela som absolvovať aj obrovské (hlavne z môjho pohľadu, keďže sa odberov krvi bojím:)) množstvo krvých testov, či už u mojej obvodnej lekárky na imuno-alergológii, alebo na infektológii.
Každopádne mi predpísali tablety Herpesin, ktoré som musela brať 6x denne, aby vôbec mali v mojom tele nejaký účinok. Na imuno-alergológii sa ale ešte zistilo, že moje telo nie je schopné bojovať s vírusmi, lebo mi chýbajú nejaké bunky, a tak mi ich poskytli pomocou lieku. Samozrejme ja, ako veľmi zvedavý človek som si zistila, že liek obsahuje prasačie bunky, ktoré jednoducho v mojom tele budú pracovať namiesto tých, ktoré mi chýbajú. Čo bolo brutálne nechutné, no nedalo sa nič robiť.
Počas jedného vyšetrenia doktor prišiel na to, že som prestávala vidieť na jedno oko, a tak mi druhé prekryl a ja som tri dni chodila ako hotentot:)
A takto to nejak bolo, brala som lieky a sem tam som sa ukázala u očného.
Dva týždne dozadu mi ale oznámil, že pravdeopdobne sa blížime k cieľu, čo mi potvrdili aj krvné testy, ktoré som musela absolvovať znovu.
Takže môj stav je teraz brutálne zlepšený a my sme po 6 mesiacoch Herpesin vyradili. Nahradili ho nejaké menej škodlivé lieky a vitamíny a nám už ostáva iba sledovať môj stav a veriť, že moje telo už bude vedieť bojovať samo.
Tak a toto bol môj dlhý príbeh.
Celé to bolo veľmi náročné obdobie, no ja som vďačná, že mi Pán opäť prinavrátil dobrý zrak.
Viem to, lebo som sa nemodlila len ja, ale aj ľudia okolo mňa, čo som si uvedomila, keď som našla spoločné podnety na modlitby. (Asi pred týždňom som si prechádzala jednu skupinu, a keď som to uvidela, tak som si povedala, že wow. Oplatilo sa čakať.)
"Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí!
Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy!"
Jakubov 5:13
Takže aj keď sa bude zdať, že to, čo prežívate, je náročné, nevzdávajte sa, ale úpenlivo sa modlite, verte a vaše modlitby budú vyslyšané.
Aj keď možno nie takým spôsobom, ako si to predstavujete. A možno nie v takej krátkej dobe.
"Dieťa moje, keď ochorieš, neber to na ľahkú váhu, ale modli sa k Pánovi a On ťa uzdraví."
Sirachova 38:9
Lucy
