MY TRAVEL DIARY
Ahojte !
♡ Lucy
Najkrajšie mesto Ukrajiny !!!
Ahojte !
Leto sa pomaly, ale isto končí, tak ako aj horúce dni. Pre mňa dovolenky už skočili, ale rozhodla som sa s vami podeliť o jeden veľmi netradičný výlet a to do Ukrajiny. Predpokladám, že väčšina z vás v Ukrajine nebola a vie tak názov hlavného mesta a že s Ukrajinou susedíme. Tak ja vás dnes zoberiem do najkrajšieho mesta Ukrajiny, do Ľvovu, kde som sa bola toto leto pozrieť.
Náš výlet sa začal klasicky a to dlhou cestou cez Poľsko, všetko prebiehalo v poriadku, cesty a hlavne diaľnice boli rýchle, ale to len dovtedy, ako sme sa dostali na hranice s Ukrajinou. Ako asi viete, Ukrajina nepatrí do „Šengenu“, a tak sme tri hodiny čakali pred hranicami, a keď sme sa dostali na hranice, ešte hodinu nás kontrolovali, až nás nakoniec pustili.
No a takto sme sa dostali do Ukrajiny. To, že sme v Ukrajine sme mohli spozorovať veľmi ľahko, lebo cesty boli horšie a doprava tak isto a navyše tam bolo neskutočne veľa čerpacích staníc.
Nás to ale veľmi nezaujímalo, lebo sme konečne boli v Ukrajine a plánovali sme si to tu poriadne užiť.
Keď sme dorazili do Ľvova, ešte dlho sme čakali v kolónach a na semaforoch, kým sme sa dostali k hotelu .
Po vybalení sme vyrazili do mesta, kde sme sa najedli a už bol čas ísť spať.
Ráno šiel ocko do práce a my ostatní sme si dali za úlohu poprezerať mesto a vymyslieť ďalšie destinácie, ktoré by sme absolvovali spolu.
Prvá zástavka bola opera v centre mesta, ktorú v roku 2001 navštívil aj Ján Pavol II. My sme sa ale pokochali len z vonka a vybrali sa ďalej.
Keďže hneď vedľa opery bol Lush a ja som potrebovala nový shampuk, kúpila som si ho a opäť sme pokračovali v turistických chodníčkoch a vybrali sme sa na vyhliadkovú vežu, kde sme stretli Slovákov. (mimochodom nebolo to nič divné, skoro sme to nespozorovali, lebo ukrajinčina je veľmi podobná slovenčine, a tak všetkému rozumiete) Z veže ste mali mesto ako na dlani, takže ak sa ocitnete v Ľvove, určite vežu neobíďte a vstupné bolo za veľmi smiešnu cenu.
No a ono sa to síce nezdalo, ale už bol obed a my sme boli hladní, takže sme sa vybrali na ich typické pirohy, na ktorých sme si pochutnávali v blízkosti veže, oproti Jezuitskému kostolu, do ktorého sme sa následne šli aj pozrieť. Pred cestou na hotel sme ešte navštívili obchod Week, ktorý mal samé originálne kúsky vyrobené v Ukrajine. (mimochodom aj som si tam niečo kúpila, chceli by ste haul z Ukrajiny ?)
Keď sa ocko vrátil, šli sme spolu na večeru a znovu bol večer tak som si ešte na izbe čítala a šli sme spať.
A náš prvý spoločný deň bol piatok. Na začiatok sme si ho rozhodli osladiť v čokoládovni, kde sme si dala mix čokolády a bola naozaj dokonalá. Čokoládovňa mala aj miesta, kde ste sa mohli pozerať ako sa vyrába a celá budova mala asi 5 poschodí, aj s terasou na streche, na ktorej sme si čokoládu s nádherným výhľadom vychutnali.
A aby sme vyvážili chute, vybrali sme sa do múzea kávy, ktoré bolo hneď vedľa (vstup bol do oboch zdarma) odtiaľ sa dalo ísť na poschodie do etnografického múzea a tak sme šli.
Po obede sme sa peši vybrali do skanzenu, lebo sme o ňom počuli samé chvály, no po asi troch domčekoch, ktoré sme si stihli pozrieť, začala silná búrka, a tak sme pol hodinu čakali v jednom z domčekov. Keď dážď ustal, zohnali sme číslo na taxi a vrátili sa do mesta.
Sobota bola naším posledným celým dňom v Ukrajine a tak sme sa rozhodli navštíviť všetky známe pamiatky, ktoré sme nevideli. Navštívili sme kostol Sv. Juraja, kde bola kópia Turínskeho plátna, plátna, ktorým bol zabalený Ježiš. Galériu umenia, kde boli okrem známych obrazov aj fotky z vojny. A boli sme aj na malom organovom koncerte v koncertnej hale.
No a na záver dňa sme sa s mamičkou prekonali a šli s chalanmi na futbal (FC Ľvov a Šachtar Doneck) ale nebolo to až také zlé, kniha sa tam čítala dobre a ešte som dostala aj kofolu.:)
Funny story: K štadiónu nás viezol taxi, lebo bol mimo mesta, a keď sme tam prišli, zistili sme, že na tomto štadióne je koncert známej ukrajinskej kapely a futbal je na inom štadióne, tak sme sa museli vrátiť.
Cesta domov už bola celkom fajn, lebo sme vedeli, že máme ísť cez malý prechod Hrusiv a na hraniciach sme stáli iba hodinu, a to nás toľko len kontrolovali.
Ak sa vám článok páčil určite zazdieľajte a do komentárov dajte vedieť, kde ste boli toto leto vy.
♡ Lucy
0 komentářů:
Zverejnenie komentára